Vitamín D (kalciferol) – nedostatok, nadbytok a zdroje

TV20. júna 2026

4minútové čítanie

Vitamín D alebo kalciferol patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, ktoré ďalej zahŕňajú vitamín A, vitamín E a vitamín K. Vitamíny sú esenciálne látky, ktoré si ľudské telo nedokáže vyrobiť samo, a preto ich musíme prijímať v potrave.

V tomto článku sa pozrieme na hlavné funkcie a účinky vitamínu D. Ďalej sa zoznámime s jeho zdrojmi a prejavmi jeho nedostatku aj nadbytku.

Hlavné funkcie a účinky vitamínu D

Vitamín D možno považovať za steroidný hormón, pretože v organizme dochádza dvakrát k jeho prestaveniu pomocou hydroxylácie v pečeni na aktívnu formu nesúcu názov kalcitriol. Ľudské telo je schopné syntetizovať vitamín D z prekurzora 7-dehydrocholesterolu v dostatočnom množstve, preto sa technicky nejedná o vitamín/esenciálnu látku.

Existuje viac zlúčenín označovaných ako vitamín D, z ktorých najdôležitejšie sú: ergokalciferol (D₂) a cholekalciferol (D₃) rozdielom je ich pôvod. D₂ je obsiahnutý v rastlinných a D₃ v živočíšnych zdrojoch potravy. Vitamín D₃ vzniká v podkožných bunkách pôsobením slnečného žiarenia a predstavuje hlavný zdroj vitamínu D.

Hlavnou funkciou vitamínu D je vstrebávanie vápnika a fosforu z tenkého čreva do krvného obehu a ich následné využitie pre tvorbu a reguláciu buniek potrebných pre stavbu kostnej, zubnej aj svalovej tkaniny. Ďalej podporuje imunitný systém, regeneráciu napríklad po úrazoch, skracuje trvanie niektorých chorôb a zmierňuje príznaky – najmä respiračných chorôb. Taktiež pôsobí preventívne proti vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému a rakoviny.

Inhibuje funkciu parathormónu – hormónu prištítnych teliesok, ktorý pôsobí ako protiváha ku kalcitriolu. Jeho úlohou je kostná resorpcia. Pri zaznamenaní nízkej hladine vápnika v krvi sa jeho pôsobením začne uvoľňovať z kostí.

Hlavné funkcie vitamínu D

Správna mineralizácia kostí (regulácia diferenciácie osteoblastov (kostných buniek), syntéza osteoklastov)
Udržiavanie homeostázy vápnika a fosforu
Zvýšenie absorpcie kalcia, fosforu a horčíka z potravy
Prevencia krivice u detí a osteomalácie u dospelých

Denná odporúčaná dávka vitamínu D

U vitamínov rozpustných v tukoch nie je frekvencia dávok tak dôležitá ako u vitamínov rozpustných vo vode. Telo ich totiž ukladá do zásoby. Napriek tomu kvôli plošnému nedostatku vitamínu D je odporúčaná denná dávka stanovená legislatívou na:

5 mikrogramov pre dospelých
10 mikrogramov pre deti, tehotné a dojčiace ženy

Väčšina populácie však trpí aj viac než 50 % hypovitaminózou vitamínu D, potreba suplementácie tak značne stúpa. A to až na:

25 - 50 mikrogramov
U detí, dojčiacich a tehotných žien je potreba individuálna a dávku by tak mal stanoviť lekár

V čom je prítomný vitamín D?

Telo je schopné si vyrobiť dostatok vitamínu D pôsobením slnečných lúčov. Potravinové zdroje vitamínu D sa delia na rastlinné – poskytujúce vitamín D₂ – a živočíšne – poskytujúce lepšie stráviteľný vitamín D₃

Vitamín D sa vo výživovo významnom množstve vyskytuje takmer výhradne v živočíšnych zdrojoch potravy. Najmä v mäse tučných rýb, pečeni a žĺtkoch. Odporúča sa konzumovať aj ryby údené (makrela) a marinované (zavináč). Mäso nízkotučných rýb a filé obsahuje až o polovicu menej vitamínu D. Skvelým zdrojom vitamínu D sú aj sladkovodné ryby, napríklad slovenský kapor či amur.

Jediným prirodzeným rastlinným zdrojom vitamínu D sú huby. Podmienkou, aby bolo množstvo vitamínu D dostatočné, je prístup UV žiarenia. Slnečné svetlo ovplyvňuje obsah vitamínu D aj u živočíšnych zdrojov.

Zdroje vitamínu D

Slnečné žiarenie
Rybí tuk (tučné morské ryby: 9,5 - 11,1 µg/100 g, tučné sladkovodné ryby napr. kapor: 9,1 µg/100 g)
Pečeň (rybia)
Vaječný žĺtok
Mlieko
Niekedy fortifikované potraviny (v SR bežné len u detskej stravy)
Huby (5 - 50 mikrogramov)

Čo spôsobuje nedostatok vitamínu D a aké sú jeho prejavy?

Nedostatok vitamínu D je častým javom u veľkej časti populácie (až 1 miliarda ľudí), najmä v zimných mesiacoch. Konkrétne sa týka ľudí, ktorí žijú v krajinách ležiacich severne a južne od 33 ° zemepisnej šírky. Najčastejšie je spôsobený nedostatočným vystavením priamemu slnečnému žiareniu.

Vystavenie slnečnému žiareniu môže telu poskytnúť až 80 % dennej potreby vitamínu D. Syntéza ale nastáva len za pôsobenia ultrafialového žiarenia B (UVB), ktoré neprestupuje mraky a jeho veľká časť je v závislosti na uhle dopadu svetla absorbovaná stratosférickou ozónovou vrstvou.

Taktiež je dôležitá intenzita svetla, ktorá je v zimných mesiacoch obmedzená. Spravidla platí, že v našich zemepisných šírkach nastáva nedostatok vitamínu D v období od konca septembra do zhruba mája. Aj v letných mesiacoch koža vytvára vitamín D₃ len v poludňajších hodinách (od 11 : 00 do 15 : 00). V týchto hodinách sa však neodporúča dlhodobé vystavenie kože UV žiareniu z dôvodu možnosti vzniku rakoviny kože. 30 minút na slnku s odhalením zhruba 20 - 30 % povrchu kože by malo byť dostačujúce.

Zakrývaná, suchá, tenká, tmavá či opaľovacím (aj iným) krémom natretá pokožka má taktiež znížené schopnosti vstrebať UVB. Dokonca časté umývanie teplou vodou s mydlom znižuje schopnosť kože vytvárať vitamín D. Dochádza totiž k vysušeniu pokožky a zníženiu množstva buniek cholesterolu – prekurzoru vitamínu D – v pokožke.

Príčiny nedostatku vitamínu D

Nedostatočný pobyt na slnku
Nedostatočný príjem v potrave
Nadváha (tuky nereverzibilne viažu vitamín D)
Starnutie
Suchá pokožka
Tenká koža dojčiat

Prejavy nedostatku vitamínu

Únava a vyčerpanie
Zhoršenie nálady (až depresie)
Vypadávanie vlasov
Horšia regenerácia
Bolesť svalov a kostí
Zhoršenie kvality zubov
Choroby spojené s rednutím kostí: osteomalácia, osteoporóza, časté zlomeniny
Krivica u detí (rachitis)

Aké sú príznaky predávkovania vitamínom D?

Predávkovanie vitamínom D je veľmi zriedkavé, vedie však k ukladaniu vápnika v mäkkých tkanivách a následne ku kalcifikácii orgánov. Veľké dávky vitamínu poškodzujú pečeň a dochádza k krehkosti kostí. Maximálna tolerovateľná dávka vitamínu D za deň, ktorá by sa nemala prekračovať je 100 mikrogramov.

Príznaky predávkovania vitamínom D: