Etika sťahovanie a zdieľanie filmov, seriálov, hier alebo hudby

Existuje mnoho legálnych aktov, ktoré idú priamo proti morálnemu presvedčeniu veľkého množstva ľudí (odmietnuť pomôcť svojmu chorému prarodičmi nie je nezákonné, ale málokto by to považoval za správne), rovnako ako niektoré nezákonné úkony môžu byť eticky v poriadku (historicky boli napríklad homosexuálne vzťahy protizákonné, kdežto dnes sú aspoň v západnom svete považované za prirodzené a bezproblémové).

Auto by ste neukradli…ale pesničku by ste si stiahli?

Ako je na tom teda zdieľanie a sťahovanie intelektuálneho majetku niekoho iného? Iste si mnohí z vás spomenú na reklamný spot „Auto by ste neukradli, peňaženku by ste neukradli…Pirátstvo je zločin“.

Hoci ústredná správa tohto videa je pravdivá (šírenie pirátskych kópií je nezákonné), dopúšťa sa autor v argumentácii zásadné nepresnosti. Medzi krádeží fyzického majetku a kopírovaním intelektuálneho majetku je totiž niekoľko zásadných rozdielov.

Prvým a najdôležitejším rozdielom je fakt, že krádež fyzického majetku niekoho pripraví o ukradnutú vec. Napáchané škoda je teda úplne nesporne vyčísliteľná. Oproti tomu stiahnutím filmu nikoho v striktnom slova zmysle o nič neoberu. Neberiem si od nikoho nič hmotného, ​​ani nemazať či inak nepoškodzuje originál produktu, len si na svojom úložisku (harddisku, DVD…) vytvorím kópiu.

Potenciálny negatívny dopad

Úplne úprimne, keby som si mohol okopírovať auto, bez toho aby som tým komukoľvek niečo odcudzil, tiež by som to urobil (a v optimistickej verzii budúcnosti možno aj toto bude problém vďaka rapídnemu pokroku 3D tlače).

Problematika však samozrejme nie je tak jednoduchá, pretože hoci nikomu neubližuje priamo, vyhýbam sa stiahnutím produktu riadnemu zaplatení. Ako nám radi pripomínajú mnohí producenti a autori produktov (hudby, filmov, kníh atď.), Ktoré môžu byť úplne digitálny, keby všetci len sťahovali a nikto neplatil, žiadne produkty by ani vznikať nemohli (alebo len dobročinnú, bez nádeje na zisk). Je možné sa s týmto argumentom nejako popasovať, keď chceme občas zadarmo sťahovať, ale zároveň nechceme, aby náš obľúbený autor či interpret skrachoval?

Tvorcovia o peniaze kvôli sťahovanie zvyčajne neprídu

V prvom rade treba zdôrazniť, že tvrdenie o ušlom zisku je len teoretický, respektíve stojí na predpoklade, že ak by si človek produkt nestáhnul, kúpil by si ho a zaplatil by za neho. Nie je však žiadny bezchybný a presný spôsob, ako kvantifikovať ušlý zisk kvôli možnosti bezplatného stiahnutia.

Niektorí konzumenti, ktorí si svoje obľúbené produkty kupujú, jednoducho už nemajú viac peňazí na to, aby zaplatili všetko, čo si chcú pozrieť a vypočuť. V takom prípade nikto o zisk neprichádza, pretože daná osoba by na zakúpení produktu nemala prostriedky. Ďalším početným prípadom sú osoby (spravidla deti a násťroční), ktoré financiami nedisponujú vôbec, čiže ich horlivé sťahovanie veľkého množstva digitálnych produktov tiež nemá za následok žiadnu stratu zisku.

Keby sťahovať a zdieľať nešlo, možno by taký mladistvý raz za rok k Vianociam požiadal rodičov, aby mu kúpili album obľúbeného hudobníka, ale to dosť možno zo zberateľských dôvodov urobí rovnako (aj keď inak sťahuje zadarmo). Čisto z mojej osobnej skúsenosti som v detstve hojne sťahoval preto, že som nemal peniaze, zatiaľ čo teraz, keď nejaké peniaze navyše mám, si rád kúpim produkt, ktorý ma zaujíma. Ďalej však bez veľkých výčitiek sťahujem to, o čom rovnako viem, že by som si nekúpil.

Netvrdím, že je toto správanie v poriadku (stále bez zaplatenia konzumujem niečí tvorbu), len tvrdím, že nikoho neobírám o potenciálny peňažný zisk. Niekoľkokrát sa mi dokonca stalo, že som si nejaký produkt (ktorý by som si inak nekúpil) stiahol, a potom z neho bol tak nadšený, že som si ho spätne kúpil, hoci som vlastne už nemusel. Tým sa dostávam k poslednému bodu článku: potenciálne pozitíva sťahovanie a zdieľanie.

Potenciálny pozitívny vplyv

Zdieľanie a bezplatné sťahovanie produktu môže, ako bolo vyššie povedané, potenciálne znížiť zisk držiteľa intelektuálneho majetku. Zároveň však spôsobuje ďalekosiahle šírenie ako samotného produktu, tak povedomie o produkte, medzi demografické skupiny, ktoré by inak o produkte buď nevedeli, alebo by k nemu ani nemali prístup.

Reklama bola vždy pre obchod zásadné, ale v dnešnom informačnom veku sú počty návštev stránok a sledovanosť cennejšie ako inokedy. Jeden človek, ktorý si zadarmo stiahne film, a rozhodne sa ho zdieľať online, môže mať vo výsledku teoreticky na svedomí napríklad aj stovky kúpi zdieľaného produktu navyše, ak sa o filme vďaka jeho / jej stránkam dozvie široká skupina ľudí, ktorí by sa k filmu inak vôbec nedostali. Tu však musím zopakovať svoj vlastný argument z predchádzajúceho odseku, keďže opäť neexistuje žiadny preukázateľný spôsob, ako kvantifikovať zisk, odtrhnutý (neintuitívne) vďaka zdieľanie produktu zadarmo.

Tvorcom by sme sa mali snažiť pomôcť

Záverom by som chcel povedať, že, ako je z tohto článku zjavné, spadá zdieľanie a sťahovanie niekam do šedej zóny etiky, ostatne ako úplná väčšina komplikovaných problémov. Podľa mňa by sa nikto nemal cítiť previnilo za to, že sa pozrel na film zadarmo, ale zároveň by sme sa vždy mali snažiť finančne podporiť naše obľúbené autorov a interpretov, aby sme im umožnili ďalej sa venovať tvorbe, ktorá obohacuje náš život.