Výzvy informačného veku (časť II.) - Kvantita a kvalita informácií

Prístup k nevyčerpateľnému bohatstvu informácií dnes považujeme za samozrejmosť. Miesto listovanie v objemné a často zastarané encyklopédiu napíšeme do vyhľadávača čokoľvek, čo nás zaujíma, a počas zlomku sekundy sa vráti stovky až stovky tisíc zdrojov o danej téme.

Keď som prarodičom vysvetľoval užitočnosť internetu, vyhľadal som ako príklad kľúčové slová „segedín recept“, čo vrátilo vyše 200 000 výsledkov. Dočkal som sa na prvý dojem vtipné, ale nie nemiestne reakcia: „A ako si preboha z toľkých receptov vyberiem?“ Táto otázka je vcelku elegantným zhrnutím motívu dnešného článku.

Informácie a znalosť

Bohužiaľ pre ľudstvo sa prístup k informáciám automaticky nerovná znalosti a porozumenie. Aj predtým musel študent, ktorý bral učenie vážne, starostlivo porovnávať spoľahlivosť a pravdivosť rôznych zdrojov, z ktorých čerpal fakty.

Rozdiel je v tom, že dnes nemá rovnaký človek k dispozícii povedzme desať kníh o danom odbore, ale stovky alebo aj tisíce rôznych článkov, štúdií, e-kníh a video prednášok. Vedieť sa v takom objeme dát orientovať, odlíšiť podložená fakty od osobného názoru, a vedecké dôkazy od dôkazov rečníckych, je čím ďalej tým cennejšie a potrebnejšie zručnosť. Najsilnejší a zároveň nejzrádnější vlastností internetu totiž je, že si na svoje stránky môže autor napísať úplne čokoľvek.

Kritické myslenie

Akým spôsobom teda rozozná bežný užívateľ kvalitné zdroje, z ktorých sa skutočne môže niečo naučiť? Ústrednú úlohu hrá „kritické myslenie“, čo je dnes žiaľ veľmi populárny termín, za ktorý sa každý schováva a vychvaľuje ho, často však bez hlbšieho pochopenia jeho významu. Je mnoho rôznych vedomostí a schopností, ktoré sa za pojmom schovávajú.

V prvom rade je potrebné ovládať základy logiky, vďaka ktorým rozlúštite štruktúru argumentácie, a zhodnotím, či vôbec text dáva zmysel (neprotirečí si, prezentované príčiny skutočne súvisí s následkami atď.). Tým zabezpečíme, že je zdroj v poriadku formálne, syntakticky, nie však obsahovo.

Pre posúdenie obsahu treba aspoň mať potuchy o vedeckej metóde (príliš malá veľkosť vzorky napríklad znamená, že má štúdia pramalú výpovednú hodnotu), ale v ideálnom prípade aj disponovať elementárnymi znalosťami o danom odbore. Čím viac o danom odbore vieme, tým je pre nás ľahšie odfiltrovať nezmysly a nepresnosti. Výsostne užitočné je tiež základné pochopenie štatistiky a pravdepodobnosti, vďaka ktorému sa vyhneme veľmi bežným ľudským chybám (napríklad obáv z lietania lietadlom a preferovania pozemnej dopravy, ktorá je štatisticky ďaleko nebezpečnejšie).

Rozvážnosť a odstup

Okrem kritického myslenia je nenahraditeľná schopnosť pristupovať k informáciám s istým nadhľadom a chladnou hlavou. Či sa nám to páči, alebo nie, má každý človek tendenciu brániť svoje názory a cítiť sa rozčúlený, keď mu ich niekto vyvracia. Obzvlášť okolo citlivých tém, akými sú napríklad politika a etika, lieta ďaleko viac emocionálnych výlevov a názorov, než skutočných faktov a argumentov.

Ak toho je človek aspoň trochu schopný, je vhodné pri skúmaní a učení na chvíľu potlačiť svoje názory a predsudky, a čítať vyhľadané zdroje racionálne a skúmavo namiesto prístupu odmietavého či pohŕdavého. Okrem toho, že tak skôr dosiahneme skutočného porozumenia, si tým zároveň ušetríme veľa zbytočné frustrácie a nervov.

Veľký potenciál, veľká zodpovednosť

Iba posledné dve desaťročia sa nachádzame v novej, unikátnej situácii, keď takmer všetky poznania celého ľudstva je vzdialené len niekoľko kliknutí. S dostatkom snahy a dôslednosti sa dnes môže ktokoľvek naučiť takmer čokoľvek. Ja osobne som sa napríklad naučil variť a programovať takmer výhradne vďaka samoštúdiu na internete.

Zároveň má však každý dogmatik, manipulátor a demagóg ideálnu platformu, kde môže úspešne šíriť svoju agendu bez ohľadu na nepravdivosť prezentovaných informácií, a bez toho, aby akokoľvek zaplatil za škodu, ktorú šírením lží napácha. Je teda čisto na nás, ako sa k novým možnostiam postavíme, a na čo sa rozhodneme obrovsky mocné informačné technológie využívať.