Aktuality

Výzvy informačného veku (časť III.) - prokrastinácie a rozptýlenosť pozornosti

V minulom článku som sa prevažne venoval pozitívam súdobých informačné technológie a načrtol som aj určitá negatíva. Dnes sa pokúsim popísať a rozobrať tému, ktorá je v dnešnej dobe hojne omieľané, konkrétne problémy s pozornosťou. Zdá sa, že všetci máme dnes aspoň do istej miery problémy udržať pozornosť a dlhšiu dobu v kuse vykonávať jeden úkon, venovať sa iba jednému zdroju stimulov, alebo aj len začať sa sústrediť, či už na prácu, alebo na hobby.

Málokomu bude cudzí situácie, kedy si človek povie, že ešte raz skontroluje e-maily či správy, ešte sa pozrie na jedno video, a potom začne pracovať. Až spätne zistíme, že sme práve zabili hodinu bezduchým klikaním bez zjavného dôvodu a bez produktívneho výsledku.

Prokrastinácie nie je úplná novinka, ale ide skôr o fenomén dneška

Aj v minulosti samozrejme ľudia trávili čas nenáročnými aktivitami, ako prolistováváním časopisov alebo prepínaním televíznych kanálov, ale zdá sa, že dnes je problém ďaleko rozšírenejšie a výraznejšie. Dôvodov môže byť nepreberné množstvo, pretože ľudské správanie je zriedkakedy jednoducho vysvetliteľné, ale je niekoľko dôvodov, ktoré sú pomerne zjavné.

Prvým je dostupnosť (väčšina populácie vlastní smartphone) a jednoduchosť, s ktorou na internete nájdeme niečo, čo nás okamžite krátkodobo zabaví. Tento aspekt problému je navyše znásobený tým, že používať počítač či kontrolovať mobil často musíme, či už kvôli práci, alebo kvôli komunikácii s rodinou a priateľmi.

Aplikácie a weby sa nás doslova snaží robiť závislými

Stránky a aplikácie ako Instagram, Messenger, 9GAG a mnohé ďalšie predstavujú možnosť okamžitého pasívneho zabavenia. Tým sa nesnažím povedať, že sú zlé, ale spôsob, akým táto nová médiá konzumujeme, znamená pre ľudský mozog konštantný nutkanie sa len rýchlo pozrieť, čo je kde nové. Keď sa pozrieme na McLuhenovo delenie médií na chladná (vyžadujúce väčšiu participáciu konzumenta, pôsobiace na menej zmyslov menšou mierou) a horúca (nevyžadujúci zásadné participáciu a stimulujúce viac zmyslov intenzívnejšie), je zjavné, že aplikácie ako Instagram sú médiá horúčavou priamo sálajúce.

Každé otvorenie nové zaujímavé fotky, každý 👍like na našom poste, každá krátka správa na messengera nám sprostredkuje drobnú dávku dopamínu (pocit šťastia, zabavenosti), ku ktorej sa treba prácou či čítaním dopracujeme až po určitej dobe a po vynaložení istého úsilia.

Keďže práve šťastie je to, po čom všeobecne bažíme, je celkom logickým rozhodnutím zvoliť cestu, ktorá nám šťastie prinesie čo najrýchlejšie. Problém je v tom, že prísľub tejto chemickej odmeny by nás mal (aspoň z evolučného hľadiska) motivovať k činnostiam, ktoré sú užitočné, čo bohužiaľ surfovanie internetom väčšinou nie je. Keď sme však navyknutí získať svoju malú dávku šťastia ihneď a bez námahy, je o to ťažšie sa prehovoriť k akejkoľvek náročnejšie, avšak užitočnejšie, činnosti. Preto ľudia menej čítajú, komunikujú viac online ako naživo, a od práce je tiahne nutkanie sa v rýchlosti pozrieť na novinky na webe.

Čo s tým teda robiť?

Prekonať túto všadeprítomnou prekážku nie je jednoduché, ale s technickým pokrokom to bude stále dôležitejšie. Hoci mozog je nepredstaviteľne komplexné a zatiaľ len nedokonale prebádané poľa znalosti, niektoré princípy jeho fungovania sú v skutočnosti pomerne intuitívne. Dĺžka a kvalita pozornosti sa dá cvičiť, rovnako ako môžeme cvičiť svalovú a kardiovaskulárnu sústavu.

Každá hodina, ktorú strávime čítaním, nám posilňuje schopnosť koncentrácie, pamäť, jazykové zručnosti a tak ďalej. Každá hodina sústredené práce do budúcna uľahčuje schopnosť (disciplínu, vôľu) s prácou začať v stanovený čas, a neprerušovať ju, bez toho aby sme chceli. Ak zjednodušíme ľudskú motiváciu na bič (motivácia vyhnúť sa bolesti, utrpeniu) a cukor (motivácia prežívať príjemné zážitky), je rozdiel len v tom, že historicky sme okolo seba mali samé biče (hlad, choroba, zima …) a museli sme drieť, aby sme vôbec prežili, zatiaľ čo dnes máme okolo seba v západnej spoločnosti veľa kociek cukru (rýchle občerstvenie, smartphony alebo explicitný obsah pre dospelých), a bič si na seba musíme naučiť pliesť sami, aby sme nepodľahli civilizačným chorobám.

Podobné články

Back to top button