Ako si vybrať názov domény pre webovú stránku - tipy, čo (ne)robiť

Čo kupujeme pri objednávaní domény

Keď si zakladáme novú webovú stránku, či už ide o e-shop, blog alebo čokoľvek iné, jednou z prvých vecí je výber domény (presnejšie „názvu domény“, ale na tom nezáleží). Doména je jedinečná adresa na internete.

Keď si kupujeme doménu, kupujeme jedinečnú kombináciu domény najvyššej úrovne (TLD, použijem slovo koncovka, ktoré sa mi páči, pretože je jasné, čo to je) a domény druhej úrovne.

Koncovka môže byť .sk, .com, .net atď. a doménou druhej úrovne môže byť doména, ktorá sa nachádza tesne pred koncovkou. V praxi teda expressinfo.sk, bbc.com a podobne.

Existujú výnimky, napríklad domény .uk, kde majú stránky viacriadkovú koncovku, napríklad nejakyweb.co.uk, takže samotný názov stránky je vlastne doménou tretieho rádu. V praxi to však nevadí, len kupujete jedinečné 3 objednávky namiesto 2.

Ak chcete kúpiť doménu, nikto iný už nesmie mať túto kombináciu, a ak áno, museli by sme kontaktovať priamo vlastníka a kúpiť doménu od neho.

A čo domény tretieho a vyššieho rádu (subdomény)?

Domény tretieho alebo vyššieho rádu, ktoré môžeme zaradiť pred doménu druhého rádu, sú potom zahrnuté a môžeme ich podľa potreby pridať a zaradiť k zakúpenej doméne. Tieto vyššie úrovne sa zvyčajne nazývajú subdomény. Zvyčajne sa používajú na tematické alebo technické oddelenie rôznych častí webovej lokality. Môžete mať napríklad webovú stránku na adrese nejakyweb.sk a písať obsah a články na adrese blog.nejakyweb.sk.

Nemusíme sa zaoberať toľkými technickými vecami, ale je príjemné vedieť, čo je doména a čo vlastne kupujeme.

Áno, ale ako by mala naša doména vlastne vyzerať? Pozrime sa na niekoľko praktických tipov, ktoré je podľa mňa dobré dodržiavať pri kúpe domény. Toto je dosť dôležitý krok, ktorý rozhodne nie je dobré odfláknuť, pretože ak sa náš blog naozaj rozbehne, bolo by smutné, keby sme ho museli prevádzkovať na čudnej adrese.

Chcem tiež vopred zdôrazniť, že nič nie je pevne dané. Ak viete, že sa pre vás nehodia, môžete ich jednoducho ignorovať. Neznamená to tiež, že ak trochu pokazíte výber domény, že váš blog čaká záhuba, ale že si možno trochu hádžete polená pod nohy, čo sa bohužiaľ môže prejaviť až za niekoľko rokov.

1) Udržujte svoje slovenské webové stránky na doméne .sk

Ak máte český blog, nevymýšľajte nejaké podivnosti, ako napríklad umiestnenie stránky na doménu .com alebo niečo podobné. Z hľadiska SEO na tom nezáleží a Google priamo nepenalizuje ani neuprednostňuje výber koncovky, takže teoreticky nezáleží na tom, či použijete .sk, .com, .net alebo dokonca nové domény ako .pizza, .fun, .monster a mnohé ďalšie. Nie je to však jedna vec a výber rozšírenia je stále dôležitý.

Aj keď vašej webovej stránke nebude priamo vadiť kreatívna koncovka, často sa stáva, že ľudia automaticky pridávajú koncovku .sk na koniec akejkoľvek adresy. Ak by ste teda mali webovú stránku na doméne ako nejakyweb.monster a niekomu by ste to nadiktovali, mohlo by sa stať, že by ľudia automaticky napísali nejakyweb.monster.sk. Potom by sa im zobrazila len chybová stránka monster.sk.

Osobne mám niekedy problém s doménou titles.com, ktorú nemám v záložkách. Ale keď ho napíšem do adresného riadku prehliadača, často sa automaticky napíše titky.sk a potom to musím opravovať.

Samozrejme, existujú výnimky; ak napríklad pracujete v technickej oblasti, môže byť pre vás vhodná doména .io. Často sa používa aj doména .to, napríklad uloz.to (ale funguje aj ulozto.sk), ale myslím si, že je to skôr rozmar ako praktické využitie.

Ak naozaj nemáte dôvod použiť inú koncovku, použite .sk (samozrejme, ak má byť obsah stránky v češtine). Používatelia ho zadávajú najprirodzenejšie, a ak vo výsledkoch vyhľadávania uvidia príponu .sk, je pravdepodobnejšie, že na odkaz aj kliknú.

Ak bude váš blog v iných jazykoch, je ideálne použiť koncovku krajiny, a ak chcete mať všetky jazyky k dispozícii na jednej stránke, použite všeobecnú doménu .com.

2) Doména by mala byť krátka a úderná

Aj keď z hľadiska SEO na dĺžke domény nezáleží, nemali by ste to s ňou preháňať. Pomerne pevné maximum je 15 znakov. Doména by mala byť ľahko zapamätateľná a výstižná.

Ak by sme to s dĺžkou prehnali, ľudia by ho mohli nesprávne napísať a nikdy by sa nedostali na našu webovú stránku.

3) Jednoduchosť výslovnosti a pravopisu

Skúste si názov domény predstaviť alebo vysloviť nahlas a zistite, či v ňom nie je preklep alebo pravopisná chyba. Veľmi obľúbeným príkladom je pre mňa rozhlasová reklama na spoločnosť Aditeg, ktorá vyrába gumové výrobky, kde vždy na konci reklamy musia upozorniť, že stránka sa píše s G ako Rubber na konci. Samozrejme, keď čítate „Aditeg“, vyslovte skôr K ako G.

Platí niečo podobné aj pre doménu, ktorú máte vo vyhľadávaní? Možno by bolo dobré vybrať si iný, kde k podobnej zámene nemôže dôjsť. Koniec koncov, doménu môžeme používať aj v e-mailovej komunikácii, keď sa naša doména nachádza za znakom @. Ak by ste niekomu diktovali svoj e-mail, mohol by nastať problém.

Všetko, čo sa nesprávne vyslovuje alebo čo by ste museli špecifikovať, nechcete mať vo svojej doméne.

4) Doména je vaša značka – mala by sa s ňou zhodovať

V minulosti sa na domény umiestnilo niekoľko kľúčových slov z tohto odvetvia. Vyhľadávače to však už v zásade nezohľadňujú a samotný názov domény nie je relevantným priamym faktorom hodnotenia. Často sme videli domény s 5 a viac slovami, ktoré sa reálne nedali napísať, a išlo len o to, aby sme mali výhodu vo vyhľadávačoch tým, že sme kľúčové slová umiestnili priamo do domény. Ale dnes to vyzerá naozaj divne a dosť spamovo.

Dnešný trend výberu domény je opačný. Doména by mala voľne odrážať, o čom váš blog je, aby už z názvu bolo jasné, čo čitateľ na stránke nájde. To je napríklad prípad tejto stránky expressinfo.sk, kde pravdepodobne nemusíte príliš premýšľať nad tým, aký obsah sem píšete, a použité kľúčové slovo je veľmi všeobecné.

Ešte ďalej sú domény, ktoré nijako neodrážajú tému webu. Príkladom je Amazon.com, Alza.sk. Alza alebo Amazon v skutočnosti nič neznamenajú, aspoň nie to, že sú to e-shopy.

Podľa mňa môžu veľmi dobre fungovať oba smery, t. j. názov, ktorý zodpovedá zameraniu webu, aj úplne jedinečný názov vašej značky. Osobne používam niečo, čo čitateľovi na prvý pohľad umožní zistiť, čo na stránke nájde, ale nemám nič proti čisto značkovej doméne.

5) Vyhnite sa cudzím slovám

Áno, expressinfo.sk má v sebe cudzie slovo, ale slovo expres sa dnes používa aj v bežnej reči. Ale to je asi tak všetko, čo som ochotný zniesť, keď ide o používanie cudzích slov v doméne. Najviac mi asi vadí dvojité S, ktoré niekto možno jednoducho nepíše.

Nie každý ovláda angličtinu alebo iný jazyk. Nie každý vie, ako sa presne píše to či ono slovo, a často ho ľudia píšu presne tak, ako ho počujú. Dokonca aj podľa môjho názoru značne prežité názvy ako „Facebook“ vyhľadávajú ľudia v tisícoch každý mesiac ako „fejsbuk“, pretože sa to tak jednoducho číta. Ľudia často poznajú angličtinu z filmov alebo televíznych relácií, ale skôr vďaka tomu, že dobre počúvajú, než že by presne vedeli, ako sa čo píše.

Anglické alebo iné cudzojazyčné slová, ktoré sa píšu aj trochu inak, ako sa čítajú, jednoducho nepoužívajte. Nestojí to za to. Ľudia budú robiť chyby, nesprávne písať a nebudú si istí, ktorý variant je správny.

6) Nepoužívajte pomlčky

Nikdy nepridávajte pomlčky medzi slová v názve domény. Pomlčky môžu byť znakom spamových domén a vaša stránka by tak naozaj nemala vyzerať.

Ak si vyberiete názov domény s pomlčkami, pretože požadovaná doména je už obsadená, používatelia pravdepodobne skončia na stránke vášho konkurenta, ak zabudnú zadať pomlčku.

Ak máte doménu s viacerými slovami, nie je zlé kúpiť si aj doménu s pomlčkou a presmerovať ju na hlavný web. Potom bez ohľadu na to, či niekto zadá verziu s pomlčkou alebo bez nej, dostane sa na správnu stránku. Podobne je možné riešiť prípadné preklepy, keď ak zistíte, že ľudia píšu názov vašej stránky inak, ako ste zamýšľali, jednoducho si kúpte verziu, ktorú ľudia píšu, a presmerujte ju aj na svoju skutočnú stránku.

7) Nevyberajte si doménu s príliš úzkym zameraním na tému webu

Doména by mala odrážať zameranie vašej stránky, ale nie tak, aby ste ju nemohli rozšíriť. Ak chcete písať blog o rybolove, nemali by ste mať doménu ako RecenzieRybarskychPrutov.sk.

Po prvé, porušuje to niekoľko už spomenutých tipov, ale čo je dôležitejšie, čo keby ste chceli písať o niečom inom? Čo keby ste chceli recenzovať aj iné rybárske vybavenie ako rybárske prúty alebo rozšíriť obsah stránky o tipy, kam ísť na ryby?

To isté platí pre blog o záhradkárstve. Doména ako PestovanieKaktusov.sk nie je ideálna, pokiaľ sa naozaj netýka len kaktusov. Ak sa nakoniec rozhodnete písať aj o iných rastlinách, čo je pravdepodobné, v podstate si len zazdievate túto možnosť už nevhodným výberom domény.

Stránka sa nejako rozšíri, ale pre čitateľov je to len mätúce. Vždy je dobré nechať si otvorené dvere pre prípadné zmeny alebo rozšírenie tém obsahu, pretože sa môže stať, že začnete stránku vytvárať jedným smerom, ale časom zistíte, že v skutočnosti funguje niečo úplne iné. Prechod na iné zameranie stránky by sa teda mal zaobísť bez toho, aby bol čitateľ zmätený v podobe podivnej domény, ktorá neodráža obsah stránky.

8) Má už niekto iný podobné meno?

Niekedy sa jednoducho stane, že podobnú doménu už niekto má, typicky bloger, ktorý píše o niečom podobnom, na čo sa chcete zamerať, alebo e-shop, ktorý predáva produkty, o ktorých by ste raz mohli chcieť písať. Nanešťastie tu nemôžete urobiť nič iné, než vymyslieť niečo iné. Môže to vyzerať, akoby ste parazitovali na mene niekoho iného, aj keď to nemusel byť váš zámer.

Pred kúpou domény si ju skúste vygoogliť a pre istotu zistite, či už neexistujú podobne pomenované stránky.

Aj keď si vymyslíte vlastnú značku, ako je napríklad spomínaná Alza, stačí si ju vygoogliť. Bolo by veľmi nepríjemné, ak by ste narazili na obchodné meno niekoho iného, kto by vás potom mohol požiadať o doménu, alebo by to pre vás prinajmenšom znamenalo ďalšie problémy.